Jesenná láska
Láska je strašne bohatá
Láska, tá všetko sľúbi
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
a ten, čo sklamal, ľúbi
Prach dlhých, smutných, letných dní
na staré lístie padá, poznala príliš
neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia
z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno, aké.
Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.
Komentáre