lilith

Keď som začala písať túto úvahu, mala som veľmi zmiešané pocity. Sama som totiž nevedela, či mám aspoň jeden kamarátsky vzťah s chlapcom resp. chlapom. Odpoveď bola áno, ale.....

To "ale" ma vážne štve. Myslím, že ja som naozaj silné priateľstvo s mužom nemala. Pokiaľ išlo o bežné kamarátstvo tak to určite áno ale keď chcete byť s tým človekom stále, všetko si hovoríte atď  tak sa môže stať, že jeden z vás sa jedného dňa zobudí a povie si: "Bože, veď on je úžasný!Asi som sa zaľúbila." Aj teraz viem, že takéto "priateľstvá" mám, ale snažím sa to nevidieť. To je úplne to najhoršie, keď kamarát s vami nechce byť len preto, že vie, že ho beriete len ako kamaráta a nič viac. Jemu to veľmi ubližuje a ja to veľmi dobre vidím. Stále dúfam, že to prekonáme a bude všetko ako predtým, ale NIČ NEBUDE AKO PREDTÝM!!!                                                                                                                                                                                                                               

Vždy, keď som nejakého chlapa brala ako najlepšieho kamaráta, povedal mi týchto niekoľko otrasných slov:

"Ľúbim Ťa"

"Páčiš sa mi"

"Chcem s tebou chodiť"

Po tomto "vrazení dýky do chrbta" som ho už viac nemohla brať ako priateľa...teda ako "skutočného" priateľa. Lepšie povedané, nechcela som si ho pustiť k telu. Čo ak by si pomyslel, že chcem niečo viac??? Častokrát som bola odporná ale bolo to len pre jeho dobro. Už to vôbec nebolo také ako predtým. A ešte horšie to bolo, keď som sa zaľúbila JA!

A je tu ešte jedna vec:NIKDY NEVIETE, ČO CÍTI TEN DRUHÝ!                                                                                                      Niekto môže s istotou povedať, že jemu sa to stať nemôže, ale..ĽUDIA SA MENIA a VŠETKO JE RELATÍVNE!

Ja som svojho priateľa poznala asi 9rokov a po tých 9tich rokoch sme spolu začali chodiť. A bola to LÁSKA ako hrom. Neskôr sa mi priznal, že som sa mu páčila už strašne dávno. Ja som ho dovtedy brala ako kamaráta a keď mi toto povedal, vôbec som nechápala.Veď to bol človek, s ktorým som sa toľko nasmiala, toľko sme spolu zažili. Nechápala som. Ale ja som ho ľúbila, aj keď za 9 rokov som si to neuvedomila. Takže aj z mojej strany to prerástlo v lásku! Takže aké priateľstvo???Stále máme veľmi zvláštny vzťah, taký pekný aj keď spolu nechodíme.A stále ho mám veľmi rada aj keď inak ako predtým...Ale niečo nás stále priťahuje a neviem, čo to je...

Dospela som k záveru: Kamarátstvo medzi mužom a ženou EXISTUJE!                                                                           Priateľstvo NIE!

Toto je len môj záver. Ak máte niekto iný názor, napíšte mi! Rada by som túto problematiku už vyriešila. Je to pre mňa dôležité.