Tento príspevok od Filipa predstavuje skutočne jedinečný pohľad na texty skupiny Horkýže slíže.
V takomto svetle ste ich ešte určite nevideli !
POZN.: Text bol prednášaný na vedeckej konferencii. Tu uverejnená verzia je skrátená o úvod a niektoré odborné pasáže.
Horkýže slíže za trinásť rokov svojej doterajšej existencie vyprodukovali sedem pôvodných albumov a jeden výberový. Podstatná časť textov pochádza od lídra kapely, basistu Petra Hrivňáka. Medzi textami nájdeme všetky literárne druhy od lyriky cez epiku až po drámu. Texty sú korenené niekedy menšou, niekedy väčšou dávkou vulgarity.
Väčšinu skladieb Horkýže slížov môžeme priradiť k žánru piesne (v jeho najširšom chápaní teda ako text spojený s melódiou). Nájdeme tu však aj žáner, nachádzajúci sa na pomedzí piesne a anekdoty, skupina ho nazýva krátky song. Slovné spojenie krátky song doteraz použili na označenie svojho výtvoru iba Horkýže slíže. Dá sa teda povedať, že sa začal vyvíjať len koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Po prvýkrát sa objavuje na označenie časti piesní z albumu Ja chaču tebja. Neskôr bol tomuto žánru dokonca venovaný jeden celý album (Alibaba a štyridsať krátkych songov). Ak by sme však chceli krátky song vymedziť na základe štyridsiatich piesní z albumu Alibaba a štyridsať krátkych songov, nemali by sme veľkú nádej na úspech. Hoci sú všetky z nich pomerne krátke, nájdeme tu aj prípady celkom klasickej formy a naopak aj skladby natoľko krátke, že aj názov krátky song by bol pre ne trocha premrštený. Odmyslíme si teda z tohoto albumu piesne ako Atómový kryt, Banda tupých hláv a dychovkový remix skladby Malá Žužu a ostane slušný počet skladieb, z ktorých ešte treba vylúčiť nepiesňové, prozaické či dramatické texty. Zvyšné skladby predstavujú solídny základ na určovanie charakteristických vlastností tohto žánru.
Ako príklady krátkych songov uvediem trebárs skladbu Alojzovi T. (3), v ktorej najprv Alojz niekoľkými slovami hovorí o tom ako ho príroda ukrátila o všetky prednosti a následne rozprávač tieto slová potvrdzuje tým, že nám oznámi, že tieto slová Alojz vyslovil predtým ako si fikusovým listom (ktorý mu bol nanič) prichutil večeru. Z tohoto albumu stoja za zmienku ešte dve piesne, prvá sa nazýva Ťažký heavy metal a hovorí probléme s nedostatkom pisoárov, pričom riešenie nachádza lyrický subjekt v tom, že sa ide odľahčiť "do prírody". Druhým krátkym songom je Vodník, ktorý hľadá súvis medzi vodníkom a Bobom Marleym, čomu sa vodník veľmi neteší a pohrozuje "pubertálnemu adolescentovi" že môže jeho dušu schovať do hrnčeka.
Na albume Alibaba a štyridsať krátkych songov vyniká najmä Holandská, ktorá sa pohráva so snom všetkých feťákov a síce zamestnaní v holandskej továrni na mäkké drogy na pozícii testera kvality. Humorom na fonetickej úrovni sa vyznačuje song Rododendrón. Jeho text sa skladá predovšetkým zo slov obsahujúcich spoluhlásku "r", ktoré je v prednese patrične zdôraznené račkovaním. Obzvlášť vtipne pritom vyznieva citoslovce ”cŕŕŕŕŕn”. S fonetikou pracuje aj pieseň Fakla, brejle. Tu ide o fonetickú príbuznosť slušného textu v slovenčine a jemu podobnému textu v angličtine. Na tomto mieste by som rád podotkol, že na punkových koncertoch pre všeobecný prebytok decibelov často nie je jasné, či je spievaný text v slovenčine, angličtine alebo swahilčine. Svoju rolu tu hrá aj neopakovateľná punková technika spevu. Vo svetle týchto faktov treba chápať aj poslednú vetu songu: "Fakľu, brejle, Malá Fatra".
Texty, ktorým chýba hudobný doprovod, sotva môžu byť považované za piesne a nehodili sa ani do kategórie krátkych songov. V tvorbe Horkýže slížov tvoria takéto texty podstatnú časť z celkového počtu skladieb. Formálne sú to väčšinou miniatúrne dramatické útvary. Mohli by sme hovoriť o vtipe, ak by sme si zobrali definíciu vtipu z poloodbornej publikácie učebnice vtipológie a ž’artizmu “1000 a 1 vtip” od Jána Kalinu. Hovorí o vtipe ako o minimálnej dramatickej forme. Nemôžem sa s tým stotožniť preto, že vtip nie je len minimálna dramatická forma, ale má viac rozmerov. Vo vtipe často nájdeme funkciu rozprávača a ak aj je vtip postavený na jednotlivých replikách, tieto zväčša hovorí jeden človek. Ak repliky hovorí viac ľudí, môžeme hovoriť o dramatizovanom vtipe. Vo filme sa takýto útvar nazýva gag. Dramatizované vtipy Horkýže slížov majú veľmi blízko k rozhlasovej hre, čo je vlastne akustická obdoba filmu, preto ich budem nazývať akustickými gagmi.
Náznaky akustického gagu nájdeme už na prvom oficiálnom albume Horkýže slížov, na ktorý boli zaradené krátke zostrihy "kecov" zo štúdia, v rámci piesne Paľko(1). Na druhom albume takýto gag tvorí úvod k pesničke Obesil sa mu brat (2). (”Jano, počuj, prečo je Jožo taký smutný?” ”Neviem ti povedať, asi je to tým, že sa mu obesil brat...” ”Aha, už viem prečo sme na pohrebe.”) Tento žáner má svojho zástupcu aj na treťom a štvrtom albume, je to napríklad gag Nepočujem tamburínu (3), (v ktorom sa zvučí istý kvázihudobník a chce od zvukára aby mu dal do odposluchu tamburínu, hoci tam žiadna tamburína nehrá.)
Vo väčšej miere sa akustickému gagu Horkýže slíže venujú v posledných troch albumoch. Kapela pokračuje v prídavkoch s názvom Nebolo to zlé (3,4,5,6,7), ktoré sa začali objavovať už od albumu Ja chaču tebja. Sú príznačné tým že spolu súvisia a postupne vytvárajú akýsi cyklus. Jeho centrálnou postavou je istá slečna výnimočná svojím skresleným hlasom a falošným spevom. Pôvodcom humoru je v týchto gagoch vulgarita, ktorú slečna nechápe ako niečo zlé. Navyše sa vulgarizmy využívajú v kontextoch každodenného života, či už ako solmizačná slabika pri hlasovej rozcvičke, v ozname pre zákazníkov obchodného domu, pri ohlásení konečnej zastávky trolejbusu, alebo ako text piesne pri konkurze. V poslednom prípade sa opäť využíva postup fonetickej príbuznosti slovenského a anglického textu, pričom teraz je, naopak, anglický variant slušný a slovenský vulgárny. (Oh, pretty Cocoa Denny, don’t ask for p.t.u.) Všetky tieto prídavky sú vytvorené podobne ako sa tvoria antipríslovia, teda na základe sklamania poslucháčovho očakávania. Za základ sú vybraté bežné situácie, pri ktorých človek automaticky očakáva bežné zakončenie. (Keď zbor zaspieva akord na slabiku "jé", tak nikto nečaká, že ďalšia slabika bude "bať", piesne pre štvorhlasý zbor nemávajú neslušný text, v supermarkete bývajú oznamy poväčšine úctivé k zákazníkovi a keď sa v trolejbuse ozve "Trnávka, konečná," tak bežne nasleduje veta "Prosím, vystúpte!") Horkýže slíže všetky tieto očakávania za pomoci vulgarizmov sklamú a kto sa nepohorší, ten sa môže len zasmiať.
Odlišný postup sa používa pri paródiách televíznych textov. Sú to Intro (5,7), E.T.(6) a
Pri pohľade na formálnu stránku textov skupiny vystupuje do popredia najmä dôraz na fonetický rozmer slova. Prejavuje sa napríklad v piesni Rododendrón a v piesňach využívajúcich fonetickú podobnosť slovenského a cudzojazyčného textu. Najvýraznejším jeho prejavom je však homonymia, ktorá sa hojne využíva ako dôležitý prvok výstavby textu. Očividné je to najmä v piesni Disciplína (7), kde sa toto slovo v prvej slohe používa vo význame sebaovládanie a nasledujúca sloha už hovorí o športovej disciplíne. Text druhej slohy pritom nie je motivovaný ničím iným, len touto homonymiou. Pieseň Kruh (7) sa pohráva s bodom pravidiel cestnej premávky, ktorý hovorí, že pri prechádzaní križovatkou je vodič povinný dať prednosť vozidlám prichádzajúcim sprava. Tu hrdina prichádza sprava a to je dôvod, prečo dáva prednosť istým sexuálnym praktikám.
Na albume Kýže sliz sa to priam hemží paralelou založenou na homonymii. Už v prvej piesni Malá Žužu (5) nájdeme popis prostitútok, ktoré v sebe majú zvláštne fluidum a to preto, že v sebe majú stokrát za deň rôznych pánov. V piesni Brďokoky (5) rozprávač odbočí od témy a to bez smerovky, v piesni Ghetto (5) ujde basista a zatiaľ čo v jednom verši tento útek spozoruje hudobník v druhom je to dozorca vo väzení. Každopádne má basistov útek za následok to, že ”hučí siréna hrozná” teda text sa prikláňa k interpretácii basistu ako kriminálnika vo výkone trestu a basista - hudobník je tu len vsuvkou. Podobne v piesni Večerná prechádzka nemocničným parkom (5) sa o pacientoch tvrdí, že si sem prišli užívať a až po chvíli rozprávač dodá, že ide o užívanie liekov. (Ďalšie príklady: Samuraj a fakír (6) ”kto vymyslel tento kúsok... nemocnica je tu kúsok”; A ja sprostá (7) ”A ja sprostá som si kvôli tebe oholila nohy a tý ďalšé veci. Vec je istá...)
Hra so zvukovou stránkou reči často zachádza až do absurdnosti. Tak je to napríklad pri využití infantilného humoru v piesni Chlapčenská (3), kde sa slovné spojenie "ma máš" mení na "mamáš" a následne na "tatáš" (teda sloveso od slov mama a tata). Keďže je táto pieseň o infantilnej láske, prvok takéhoto humoru len dokresľuje atmosféru piesne. V Chlapčenskej však nájdeme aj iný prvok slúžiaci na relativizáciu výpovede. Je ním nedopovedanosť, tá už bola naznačená v súvislosti s piesňou Večerná prechádzka nemocničným parkom (6). Zatiaľ čo tam išlo o predĺženie výroku, ktorý zmenil význam vety, tu nachádzame opačný postup a síce zmenu významu pomocou skrátenia. V závere slôh Chapčenskej sa opakuje fráza "Ako ťa mám rád" a neskôr "Ako ma máš rád". Pri treťom opakovaní sa vypúšťa slovíčko rád. Tým vzniká opačný efekt ako pri láske totiž fráza "mať niekoho (niekde)" je významovo značne vzdialené fráze "mať niekoho rád". To isté nájdeme v piesni Palko (1). Rozprávač tu hovorí: "Palko vybehni na scénu, bez teba to nemá cenu," a vzápätí dodá "Nemá to cenu".
To že relativizácia vlastnej výpovede je tvorbe Horkýže slížov viac-menej vlastná potvrdzuje aj množstvo vokálov, ktoré sú sémanticky zaťažené a odporujú samotnému textu piesne. Vokály v ich piesňach nie sú len solmizačnými slabikami, ale zväčša sú to citoslovcia, prípadne iné slová. Vzhľadom k tomu, že odznievajú spoločne s textom, prípadne dopĺňajú prázdne miesta, v nijakom prípade nemôžu niesť primárnu informatívnu funkciu. Ich dôležitosť však spočíva na častom opakovaní, vďaka ktorému môžu stáť ako rovnocenná opozícia k ostatnému textu piesne. Ako príklad uvediem pieseň Disciplína (7), kde je častým opakovaním citoslovca "au" spochybňovaná veta "hlavne, že to nebolí". Podobne v piesni Náboženské zvyky (7) sa text zobrazujúci sfanatizované náboženstvo komentuje odmietavým zvukom "ee". Podobný efekt má aj jav trošku inej povahy, použitý v piesni Telegram (4). Tu sa spieva o príbuznej, ktorá sa odsťahovala na Moravu a poslala odtiaľ "tele- tele- tele- telegram". V súvislosti s českým prostredím recipienta určite napadne považovať slovo tele za odvolávku na české tele - teľa, hlavne ak sa aj v ostatnom texte piesne využívajú české slová, prípadne ich skomoleniny. Motív "telete" sa však ďalej v piesni nerozvíja, a tak slúži len ako slovná hračka na oživenie inak "vážneho" textu. Vokály nielen spochybňujú, ale niekedy aj dokresľujú obsah piesne. Takýto postup predstavuje záver skladby Maramukarela (6), paródie na niekdajší hit. O jej texte sa skupina na svojej stránke vyjadrila, že ”nebolo možné ho zapísať, pretože každý tam splietal niečo iné”. Pieseň zakončuje zvuk, ktorý sa dá bežne počuť pri dávení. Pieseň ako celok úplne lapidárne vyjadruje názor skupiny na masovú kultúru, ktorý je v iných piesňach obyčajne ukrytý v druhom, prípadne treťom pláne.
Pri sledovaní hry so slovom v tvorbe kapely Horkýže slíže stojí za zmienku aj pesnička z ich prvého albumu uvedená pod menom Pouličná lampa (1). Táto začína obrazom pouličnej lampy a pokračuje paralelným obrazom prostitútky. Zatiaľ čo v prvej slohe na nábreží stojí "sama lampa", v druhej je to už "sama ona", čo sa pri akustickej recepcii dá pochopiť aj ako "samá oná". Prostitútka tu totiž nikde nie je priamo pomenovaná. Prvá sloha hovorí o pouličnej lampe, druhá o "pouličnej fis mol, há mol, é dur..." Začína teda vymenúvať akordy a necháva prívlastok samotný a vetu nedopovedanú.
Pieseň Veľká Mača, Vincov Háj (4) v hre so slovom prekračuje hranice homonymie a využíva aj paronymiu a upravenú frazeológiu. Použitie slova ”príde” je nejasné vo vete ”Príde doba nová z Veľkej Mače cez Vincov Háj. Zatiaľ čo v prvej polovici vety predpokladáme príchod časový, druhá hovorí o priestorovom. Paronymia tu funguje ako prvok absurdného humoru (rozprávačovi behal po dvore suterén miesto suveréna, robí si žalúzie miesto ilúzií, rozchádzajú sa nádory miesto názorov). V pozmenených frazeologizmoch ide tiež o absurdnú slovnú hru. (Snažíme sa bicyklovať s dobou; Rozchádzam sa v nádore.) Bicyklovanie s dobou namiesto držania kroku evokuje rýchlosť plynutia času, prípadne snahu predbehnúť súčasnú spoločnosť. V druhom prípade svoju úlohu zohráva paronymum nádor, avšak aj odhliadnuc od neho je frazeologizmus použitý jazykovo neadekvátne. Bežne sa totiž rozchádzajú názory, prípadne sa rôzni ľudia rozchádzajú v názore na niečo. Tu sa v názore rozchádza jeden človek, čo by mohlo súvisieť s jeho schizofréniou alebo inou duševnou poruchou. V kontexte piesne však aj veta ”Rozchádzam sa v nádore” má svoj zmysel. Podľa slov autora sa absurdita dostala do textu najprv náhodou v názve dediny Vincov Háj, ktorý v skutočnosti znie Vincov Les.
To, že Horkýže slíže to s jazykom a jeho prostriedkami naozaj vedia potvrdzuje aj pieseň Nikto nič (4). Tá je totiž v pravom zmysle slova jazykovedná. Predstavuje nám všetky pády slovenčiny, vrátane menej známeho vokatívu, k tomu všetky pádové otázky, ku ktorým ponúka aj "pádové" odpovede. "Nominatív - nikto, nič, Genitív - nikoho, ničoho..."
Vulgárnosť je výrazovým prostriedkom, pre ktorý sú Horkýže slíže mnohými ľuďmi zatracované a inými zas velebené. Použitím vulgárnosti vo svojich textoch si vytvárajú svoj imidž, začleňujú sa do istej spoločnosti a v konečnom dôsledku si vyberajú svojho poslucháča. Nerobia to, samozrejme len pomocou vulgarizmov, ale aj charakterom hudby, textov a prezentovaním svojich postojov (napríklad zjavným odporom voči intelektualizmu a masovej kultúre). V textoch Horkýže slížov len zriedkakedy môžeme nájsť prvoplánovo použitý vulgarizmus. Takmer vždy je jasné, že touto expresivitou niekam mieria, na rozdiel od vulgárnosti väčšiny raperov alebo niektorých kapiel, ktoré svojmu štýlu hovoria neopunk, avšak ich texty sú príbuzné skôr popu a ich expresívnosť nemá ďaleko od "pozérstva". Pri kapele Horkýže slíže môžeme hovoriť o snahe o nejakú pózu snáď v prípade, keď na svojich albumoch uvádzali počet vulgarizmov obsiahnutých v piesňach.
Vulgarizmy do ich textov teda nevnikajú násilne ale vyplývajú zo samotnej povahy textu. Pri prednese nie sú obzvlášť zdôrazňované, čím sa potláča práve prvoplánovosť (taká charakteristická pre niektoré vulgárne texty). Keďže tu vulgarizmy nachádzame v takom hojnom počte, potláča sa ich expresívnosť. Ak autor použije vulgarizmus raz za päťdesiat strán, tak takéto slovo z textu vyslovene vytŕča. Ak je však vulgarita normou, text je expresívny ako celok, autor ale prichádza o prostriedok, ako spraviť určitú jeho časť ešte expresívnejšou. Tu sa potom naskytá možnosť zdôrazňovať pomocou absencie vulgarity a zobrazovaním nevinnosti. Horkýže slíže takýmto spôsobom využívajú motívy detstva a rozprávkové motívy. Môžeme tu teda hovoriť o negatíve, o obrátenej úlohe expresívnosti. Vulgarita sa stáva normou a expresívne sú práve nevulgárne časti. To, že vulgarizmy sa v ich textoch necítia ako niečo nasilu vložené je okrem schopností textára zapríčinené aj povahou vulgarizmov samotných. Ako prostriedok v prvom rade hovorový, sa vulgarizmy používajú v ohromnom množstve významov, z ktorých sa určite ľahšie vyberá ten správny než napríklad pri poetizmoch, ktoré majú jeden všeobecne príjmaný význam a dosť.
S vulgarizmami úzko súvisí aj cenzúra, ktorá má v tvorbe Horkýže slížov tiež svoje miesto. Už ich prvý hit Horí ti maštal (1) sa objavil v cenzurovanej podobe, v ktorej bolo vypípané slovo "našťal". Či to bolo dielo samotnej skupiny, alebo sa niekto snažil o zmravnenie hitu, to sa mi nepodarilo zistiť. Každopádne táto cenzúra popri iných omnoho vulgárnejších textoch vyznieva skôr ironicky. Jasnejším prípadom je už skladby Dvaja rockeri na techno party (7), v ktorej ide o rozhovor dvoch indivíduí na pozadí techno hudby. Cenzúra je tu vskutku zaujímavo motivovaná, jednoducho niektoré slabiky nepočuť kvôli hlučnej hudbe. Poslucháč na dostatočne "vysokej" kultúrnej úrovni si však chýbajúce slabiky s ľahkosťou doplní.
Tematicky je možné rozdeliť tvorbu Horkýže slížov do niekoľkých základných oblastí. Ich texty sa venujú téme lásky (jedna z najbežnejších tém v oblasti populárnej hudby), téme smrti a náboženstva (častá téme v textoch “tvrdej” hudby, punku, metalu), vzťahov medzi priateľmi (túto využíva v hojnej miere autorská pieseň). Môžeme tu však nájsť aj menej bežné témy ako je napríklad detstvo, vzťah rodič - dieťa (vzťah typu Spejbl - Hurvínek), prechod z detstva do dospelosti a téma, s ktorou sa v masovej kultúre takmer nestretneme a tou je kritická sebareflexia, kritický pohľad na vlastnú tvorbu.
Ako už bolo spomenuté, Horkýže slíže sú recesistická skupina, s čím súvisí aj tón ich textov. Recesia nielenže ponúka humorom oživený pohľad na vážne veci, ale spolu s vulgárnosťou ponúka nové široké možnosti vo vytváraní neošúchaných a tým pádom aj úderných metafor a prirovnaní, ale navyše ešte rozširuje ambigvitu (tj. nejednoznačnosť) výpovede, čím ponúka viacero možností interpretácie a zároveň umožňuje recipientovi v textoch nájsť práve to, čo sa mu bude páčiť. Možno práve v tom je zdroj popularity tejto punkovej kapely, teda skupiny, hlásiacej sa k štýlu nie práve väčšinovému. Spracovanie spomínaných tém sa tiež nesie v duchu recesie, či je to priateľstvo, láska, smrť a náboženstvo alebo detstvo, všade nám piesne ponúkajú netradičný nový a zároveň často značne pokrivený obraz. Ide teda o karikatúru. V nasledujúcich riadkoch sa na ilustráciu pozriem bližšie na tému náboženstva.
Náboženstvo Horkýže slíže chápu ako poveru, prázdne zvyky a obrady. Napádajú ho v jeho samotnej podstate, napríklad spochybňujú učenie o človeku ako slobodnej bytosti a o Bohu ako o láske, keď v piesni Mal ho rád (1) kladú rečnícku otázku: "Bože, Bože, prečo sa s ľuďmi tak hráš? Bože, Bože, prečo lásku zabíjaš?" Taktiež naštrbujú iný pilier teológie a síce náuku o posmrtnom živote, večnosti. Svetlo na konci tunela tu nie je nebo ale žiara zváračky (Tunel, 1). Navyše pri svetle sa tunel nekončí, ale pokračuje ďalej (Tunel nekončí, 2). Podobnú myšlienku nesie aj skladba
Nezmyselnému náboženstvu nikto neuverí, aspoň dobrovoľne určite nie. Z toho plynie zobrazovanie podriadenia sa určitému teologickému systému nie z vlastnej vôle ale z donútenia. Tak je to v piesni Milý synu (4), kde sa otec snaží vychovávať svojho syna punkera k slušnému životu a v piesni 0 1 2 3 4 (6) a jej slovách: "Počúvala si diabla... a teraz budeš iba Jána Pavla, aspoň bude kľud." Poslušnosť náboženstvu sa v oboch spája s pasivitou - slovo kľud v druhej a v prvej je to upravené príslovie "Dvakrát meraj a raz nehreš!". Oproti pôvodnému prísloviu, ktoré pobáda k aktivite po dôkladnom premyslení, príslovie v zmenenej podobe hovorí o dvojnásobnom premýšľaní a následnej nečinnosti (sloveso v zápornom tvare). Ide teda o superlatív pasivity navyše nasledovaný príkazom: "Milý synu, hneď a zaraz/ Dvakrát verím, trikrát zdravas!" Modlitba tu slúži na ďalšie rozvíjanie motívu pasivity.
Iným spôsobom karikovania náboženstva je zobrazovanie jeho reprezentantov. Ku cti Horkýže slížom slúži to, že si za objekty posmechu nevyberajú kňazov. Pravdepodobne sú si vedomí, že v slovenskom prostredí by tým viac stratili než získali. Tak sa tu objavuje organista, s ktorým sa porovnáva lyrický subjekt piesne Organista na chóruse taktiež nehrá v jednom kuse (3,4) a zvonár z rovnomennej piesne (Zvonár, 6). Táto postava je nositeľom zlých vlastností, ktoré sa často vyčítajú predstaviteľom Cirkvi, či je to už bohatstvo, alebo rozpor medzi vierou a každodenným životom. Zvonár je navyše prirovnávaný ku golemovi a to tak, že sa v súvislosti s ním hovorí o šéme, ktorý z neho treba vytiahnuť, aby nepozabíjal všetkých ľudí, ktorí majú odlišné názory ako on. Nechcem odhadovať, koľko poslucháčov hudby Horkýže slížov si pozrelo význam slova šém v slovníku cudzích slov, ale prevdepodobne nie každý Slovák, ši Čech pozná jeho význam. Je to magická tabuľka s biblickým citátom, ktorá mala podľa kabalistickej tradície oživiť golema. Zvonár tu teda má čosi umelo naočkované, vďaka čomu vlastne existuje a takisto vďaka čomu nenávidí všetkých s iným názorom než má sám.
Postoje k náboženstvu sú umelecky najpresvedčivejšie vyjadrené v piesni Náboženské zvyky (7), preto sa na ňu pozriem podrobnejšie. Predmetom jej textu* je pôst, zobrazený v mikropríbehu. Vystupujúcimi postavami sú nábožná a trochu trafená starena, menej nábožný starec a nábožný žralok. Pieseň sa začína podobne ako rozprávka: "za starých časov v drevenej chalupe..." Starec sa púšťa do rezňa, ale starena mu ho prikáže vypľuť, lebo je práve pôst. Starec teda musí naloviť ryby, situácia sa však zvrtne v jeho neprospech lebo on sám je ulovený. Žralok, ktorý ho stiahol pod vodu však tiež nie je neznaboh a preto sa pred jedlom pozrie do kalendára a zistí, že je Veľký Piatok, teda najprísnejší pôst. Necháva rybára tak, tomu to však nepomôže, lebo sa už stihol utopiť. Ak v klasickej rozprávke ostáva aj vlk sýty aj koza celá, tu dostávame obraz úplne znegovanej situácie, žralok ostal hladný a rybár aj napriek tomu zahynul. V závere nás rozprávač (asi podobne nábožný ako starena) presviedča, že nie je dôležitý život rybára, ale to hlavné je zachovanie náboženských zvykov. Z hľadiska formy textu je zaujímavé nahromadenie slov s koreňom star- na jeho začiatku (staré časy, starec a stará starena), čím sa navodzuje nálada čohosi zastaraného. Všetky vystupujúce postavy vrátane rozprávača sú karikatúrami. Starena je takmer bez vlasov, trochu trafená a reve na svojho muža. U starca je premrštená jeho podriadenosť svojej žene. Žralok je rozprávkový, antropomorfný. Poslušný "náboženským zvykom", úplne absurdne nosí so sebou kalendár a neje mäso cez veľký piatok. Rozprávač nás svojim záverom taktiež nepresvedčí, že by bol celkom normálny (nehovorí ho ironicky, ironický je text ako celok). Iným do očí bijúcim prvkom tohoto textu je frazeologizmus mať niekde rock'n'roll (s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pôvodnú, neprevzatú frázu), použitý vo význame byť v nepríjemnej situácii, prenasledovaný niekým (starec má rock'n'roll doma so starenou, keď sa opováži ju neposlúchnuť, potom má rock'n'roll v mori so žralokom). U týchto karikatúr nábožensky založených "ľudí" môžeme hovoriť o náboženstve bez obsahu, ostala iba vonkajšia forma, ktorá nikoho nespasí.
Osobne sa s Horkýže slížmi stotožňujem v názore, že nanútené náboženstvo je tá najhoršia vec na svete. Súhlasím aj s tým, že náboženstvo je odsúdeniahodné alebo aspoň vhodné ako terč posmechu, pokiaľ má tie rozmery, ktoré nachádzame v ich piesňach. Ak si však starý mních spomenie na tajomstvo večnosti a v tmavom tuneli objavíme okrem zváračky aj iné svetlo, potom prestane Boh zabíjať lásku, syn sa nevráti domov s nevhodnou ozdobou a akékoľvek nútenie do "slušného života" stratí opodstatnenie. Potom sa možno aj žralok prestane zdráhať zjesť na Veľký Piatok rybára, ten sa však na druhej strane nedostane do takej nepríjemnej situácie (akou nepochybne "rock'n'roll" so žralokom je), pretože ho nikto nebude nútiť vypľuť ten rezeň a ísť naloviť ryby. Svoje miesto tu však zaujíma otázka, o čom potom budú texty Horkýže slížov, či nebudú nútení skĺznuť do niektorej z pozícií, ktoré sa tak veľmi kritizujú v ich piesňach zameraných na otázku popularity a reflexie tvorby iných kapiel. To by však bola látka na celkom iný príspevok.
Poznámky:
* Náboženské zvyky
V drevenej chalupe, za starých časov si žili starec so starou starenou,
so starou starenou, takmer bez vlasov, no ale hlavne tak trochu trafenou.
Zrevala naňho: "Choď naloviť ryby a nezabudni zabuchnúť za sebou!"
Keď mala nervy, tak nemala chyby a ten jej starý mal doma rock'roll.
Ref. Rybacé maso okamžite zežeň, dneska je pôst, tak vypluj ten rezeň.
S udicou na člne zaujal postoj, myslel si, že bojuje s makrelou,
odrazu vyletí na ryby výstroj, za ňou rybár a začal rock'roll.
Ref.
Skôr ako sa hladný žralok pustil do rybára, jedným okom pozrel do svojho kalendára.
Odrazu mu padla sánka, vraví si "A je je, dneska je ten velký piatok, dnes sa maso neje!"
A potom, keď sa v diaľke strácal vrchol jeho plutvy, vyšiel rybár na hladinu, ale beztak mŕtvy.
Neplačte vy za rybárom, slzy ani vzlyky, hlavne že sa zachovali náboženské zvyky.
Ref.
Pramene:
Texty piesní sú dostupné na www.horkyzeslize.sk, pri uvádzaní piesne v zátvorke pridávam číslo albumu, z ktorého je. Číslovanie je takéto:
1) Vrámci oného
2) Vo štvorici po opici
3) Ja chaču tebja
4) Festival Chorobná 2001
5) Kýže sliz
6) Alibaba a 40 krátkych songov
7) Ritero xaperle bax
(Do zoznamu nie je zradený výberový album Best uff)
Použitá literatúra:
1) Findra Ján, Gombala Eduard, Plintovič Ivan - Slovník literárnovedných termínov, SPN, Bratislava 1982, str.152
2) Zajac Peter, Pulzovanie literatúry (Tvorivosť literatúry II.), Slovenský spisovateľ, Bratislava 1993, s. 108 – 114.
3) Findra Ján, Gombala Eduard, Plintovič Ivan - Slovník literárnovedných termínov, SPN,
Význam textov skupiny Horkýže slíže:)
27.03.2007 16:28:44
Komentáre